Afričančata

Asi málokedy sa človek zamýšľa nad vecami ako: čo keby som bol niekto iný?

Čo keby som nebol Čech, Slovák, Moravák, ale napr. Afričan?

Ako by som žil? Ako by som prežil? A prežil by som vôbec? Ako by vyzeral môj každodenný život? Chodil by som do inej školy (alebo možno by som do školy vôbec nechodil), mal by som iných rodičov, iné povinnosti, nemal by som počítač, televízor, pravdepodobne ani elektrinu, o čistej vode nehovoriac....

Deti v Afrike vyzerajú kúzelne....Majú veľké biele úsmevy a veľké  biele oči.....všetky sú si podobné ako vajce vajcu - alebo skôr ako čokoláda čokoláde....

Radi sa hrajú a majú veľkú fantáziu.....ako bubon im poslúži aj kuchynský drez....aká jednoduchosť!.....ktovie, čo by robilo náročné európske dieťa, keby ste mu zobrali obľúbenú hračku a miesto toho ho poslali ku kuchynskému drezu.....

Jednoduché sú celé ich životné podmienky.....mať vlastnú izbu, ako sme zvyknutí tu u nás, je pre nich science-fiction. Práčka, umývadlo, vaňa, a umývačka riadov spolu v jednom jazere, žiadne sladkosti - častokrát žiadne zubné kefky....menili by sme s nimi?

Ako veľa máme a ako málo si to uvedomujeme. Možnosť študovať a vzdelávať sa....pracovať na často ťažkých školských projektoch, úlohách a diplomkách, to nie je kríž, ale milosť.....

Ísť na preventívnu prehliadku ku zubárovi aspoň raz za rok, hoci to môžme považovať za zbytočné, to nie je strata nášho drahocenného času, ale milosť.....

Stlačiť vypínač a vidieť ako našu izbu ožiari svetlo, pri ktorom si môžeme prečítať nespočetné množstvo informácií, to nie je samozrejmosť, ale milosť....

To všetko som si znova uvedomila včera večer, keď sa life premenil na africký slum a keď sa v jednej miestnosti naraz vyskytovalo približne 30 ľudí, aby sme sa spoločne pozreli, ako vlastne žijú ľudia v Keni.....A hoci by sa zdalo, že 30 ľudí sa do jednej miestnosti zmestiť nemôže, porušili sme všekty prirodzené zákony fyziky a každému sa ušlo nejaké miesto =)

Hoci život v chodubných oblastiach Afriky je od toho nášho úplne iný, sme si všetci podobní v jednej veci: Boh sa o nás stará....Oni sú na jeho pomoc odkázaní asi oveľa viac, ako my, ale možno si Jeho pomoc a blízkosť o to viac uvedomujú.....možno sme na Jeho pomoc odkázaní všetci úplne rovnako...ale my si často myslíme, že vďaka tomu, kde žijeme, čo máme a čo vieme, si vystačíme v mnohých veciach aj sami.....kiežby sme si v každej chvíli dokázali naplno uvedomiť, že nič z toho, čo máme, kým sme, ako a kde žijeme, nie je samozrejmosť.....kiežby sme všetko dokázali vnímať ako veľký Boží dar.....

a boli zaň vďační.....